Pred 46 rokmi v  noci z 20. na 21. augusta 1968  vojská armád  Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR spolu s vojskami bývalého ZSSR vstúpili  na územie bývalej Československej socialistickej republiky.

Cieľom bolo potlačiť obrodný proces v Československu, ktorý bol známy  pod názvom „Pražská jar“ a  zúčastnilo sa ho vyše pol milióna vojakov s množstvom zbraní a munície, okrem iného so 6.300 tankami a vyše 800 lietadlami. Bola to najväčšia vojenská operácia v Európe od čias 2. svetovej vojny.

Časť okupantských armád, najmä poľské, maďarské a bulharské vojská odišli z nášho územia v priebehu niekoľkých týždňov, ale väčšia časť sovietskych vojsk odišla až v polovici 80-tych rokov a niektoré jednotky až po tzv. Nežnej revolúcii v roku 1989.

Noc, ktorá násilne stíhačkami, tankami, obrnenými transportérmi, húfnicami a guľometmi ukončila tzv. Pražskú jar.  Najdlhšiu jar v našich dejinách, ktorá trvala od začiatku januára až do horúcej augustovej noci. Nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v spoločnosti boli okupáciou zmarené a nastúpila politika normalizácie.

Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však zatiaľ nebol potrestaný.