Stalo sa už tradíciou, že sa každoročne v októbri akosi viac skloňuje slovo senior, dôchodca, starší občan. Je to pekný zvyk, ktorý by sa nemal stať jednorazovou akciou. Pripomíname si zásluhy starších o náš dnešok ale  naša úcta im patrí po celý rok. Po celý rok by sme mali pomáhať riešiť ich sociálne, zdravotné, občianske i spoločenské problémy.

Starší človek má  právo na svojbytný život v bezpečí a vo vážnosti rovnako ako právo na rozvoj svojej osobnosti. Seniori - dôchodcovia sa chcú aktívne podieľať na vypracovávaní a realizácii politiky v záujme starších a hendikepovaných prostredníctvom vlastných štruktúr.

Je povinnosťou spoločnosti  brať ohľad na rozdielne sociálne postavenie a veľkú rôznorodosť staršej populácie, čo vyžaduje cielené a v danej ekonomickej situácii primerané sociálne a kultúrne opatrenia, spôsobilé predchádzať izolovanosti, biede a frustrácii. Solidarita medzi staršou a mladšou generáciou je predpokladom zmieru, porozumenia a spätosti kultúrneho i historického vývoja na Slovensku vo vzťahu k svetu a Európe.

Generácia seniorského/dôchodcovského veku predstavuje značnú časť populácie s diferencovanými potrebami a záujmami, ktoré treba riešiť v duchu moderných štandardov vyspelých demokratických spoločností. Sú to jednak potreby a záujmy v sociálno-ekonomickej sfére, akými sú sociálne poistenie a zabezpečenie, dôchodkové zabezpečenie, služby a dávky sociálnej starostlivosti, zdravotníctvo, bývanie, kultúra, školstvo, zamestnanosť, ekonomika. No v neposlednom rade sú to i záujmy v oblasti psychologicko-spoločenskej sféry, akými sú účasť na riadení spoločnosti, duchovný život, bezpečnosť, voľný čas.

Problémy seniorov
Na základe ankety, ktorú v Bratislave urobila Kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku v spolupráci s nadáciou Socia, vyplynulo, že seniori nie sú prizývaní k riešeniu vecí, ktoré sa ich týkajú, že ich sociálna participácia je naďalej na nízkej úrovni, nie sú dostatočne zabezpečené zariadenia pre chronicky chorých seniorov a sťažovali sa aj na bezpečnosť vonkajšieho prostredia. Až 70 percent vnímalo negatívne zastávky MHD - ich bezpečnosť a možnosť úkrytu pred dažďom, obdobný počet vnímal negatívne aj správanie sa pracovníkov sociálnych zariadení. Podľa seniorov tu bola častá nezdvorilosť, neochota. Z pohľadu rešpektu k starým ľuďom a podania pomocnej ruky 77 percent oslovených odpovedalo, že sa cítia, že spoločnosť nedostatočne ohodnocuje prínos, ktorý znamenala ich práca v minulosti. Takmer 80 percent z opýtaných odpovedalo aj na to, že na Slovensku neplatí, že ak starý človek ostane sám, spoločnosť ho vtiahne do aktivít.

Tri štvrtiny respondentov uviedli, že sú na nich príliš rýchle a nezrozumiteľné médiá. Seniori by uvítali výraznejšie titulky, väčšie písmo, pomalšiu komunikáciu. "Vzhľadom na čas, ktorý majú napríklad moderátori v televízii, tak starší ľudia nie sú schopní vnímať slovo a význam slov, ktoré hovoria. Treba poukázať aj na  fakt, ako spoločnosť vníma seniorov, k čomu vo veľkej miere pomáhajú aj médiá. Tie  často zobrazujú starých ľudí ako ľudí, ktorí sú už len chorí, sú dôverčiví a naivní, ich telesná schránka sa nedá zlúčiť s krásou. Je to neprípustné a je nedôstojné, aby spoločnosť takto vnímala starých ľudí. Na úradoch, obchodoch alebo iných verejných miestach sa dôchodcovia  stretávajú s netrpezlivosťou, neochotou až aroganciou, čo má za následok rezignáciu niečo pre seba.

New York/Ženeva/Bratislava 29. septembra (TASR) – „Starší ľudia“  je téma tohtoročného Medzinárodného dňa starších osôb, ktorý pripadá na 1. októbra. Uvádza to na svojej stránke Organizácia Spojených národov.

Počet starších osôb sa má podľa informácií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) okolo roku 2025 zdvojnásobiť a v roku 2050 už podľa predpokladov budú na celom svete žiť dve miliardy seniorov.

WHO definuje starnutie ako postupný a nezvratný proces modifikácií štruktúr a funkcií organizmu pod vplyvom plynúceho času. V čoraz rýchlejšie starnúcom svete budú seniori postupne zohrávať významnejšiu úlohu, najmä v oblasti dobrovoľníckej práce, pri odovzdávaní skúseností, znalostí a zručností, pri poskytovaní pomoci v rodinách ako tí, čo sa budú starať o iných rodinných príslušníkov.

Starostlivosť starších osôb o rodinných príslušníkov sa neobmedzuje len na rozvojové štáty. Napríklad v Španielsku sa chorým a nesamostatným osobám venujú opäť seniori, najmä ženy.

Prínos starších ľudí pre rozvoj spoločnosti možno zaistiť len vtedy, ak sa seniori budú tešiť zdravotnému stavu adekvátnemu veku.
Preto WHO v roku 2002 vypracovala dokument s názvom "Starnúť a pritom ostať aktívny - orientačný rámec", v ktorom definuje svoju politiku zameranú na starnutie pri zachovaní dobrého zdravia.

Medzinárodná mimovládna organizácia Human Rights Education Associates (HREA) v spojitosti Medzinárodným dňom starších osôb vyzvala vlády, súkromný sektor, organizácie občianskej spoločnosti a ďalšie združenia i národy na celom svete, aby budovali spoločnosť pre všetky vekové kategórie, ako je to zaznamenané v Medzinárodnom akčnom pláne z Madridu.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) vyhlásilo 1. október za Medzinárodný deň starších osôb v rezolúcii 45/106 dňa 14. decembra 1990. Išlo o krok v súlade s takými iniciatívami OSN, akou bol Medzinárodný akčný plán o starnutí.
Delegáti Svetového zhromaždenia o starnutí ho prijali v roku 1982 a v tom istom roku ho schválilo aj Valné zhromaždenie. VZ OSN 16. decembra 1991 v rezolúcii 46/91 schválilo Princípy OSN o starších osobách. V roku 1999 v rezolúcii 47/5 vyhlásilo Medzinárodný rok starších osôb so zameraním na "spoločnosť všetkých vekových kategórií".  V roku 2002 v Madride na druhom Svetovom zhromaždení o starnutí účastníci schválili Medzinárodný akčný plán o starnutí.

Normal 0 21 false false false SK X-NONE X-NONE MicrosoftInternetExplorer4

Je povinnosťou spoločnosti  brať ohľad na rozdielne sociálne postavenie a veľkú rôznorodosť staršej populácie, čo vyžaduje cielené a v danej ekonomickej situácii primerané sociálne a kultúrne opatrenia, spôsobilé predchádzať izolovanosti, biede a frustrácii. Solidarita medzi staršou a mladšou generáciou je predpokladom zmieru, porozumenia a spätosti kultúrneho i historického vývoja na Slovensku vo vzťahu k svetu a Európe.

Generácia seniorského/dôchodcovského veku predstavuje značnú časť populácie s diferencovanými potrebami a záujmami, ktoré treba riešiť v duchu moderných štandardov vyspelých demokratických spoločností. Sú to jednak potreby a záujmy v sociálno-ekonomickej sfére, akými sú sociálne poistenie a zabezpečenie, dôchodkové zabezpečenie, služby a dávky sociálnej starostlivosti, zdravotníctvo, bývanie, kultúra, školstvo, zamestnanosť, ekonomika. No v neposlednom rade sú to i záujmy v oblasti psychologicko-spoločenskej sféry, akými sú účasť na riadení spoločnosti, duchovný život, bezpečnosť, voľný čas.

Problémy seniorov

Na základe ankety, ktorú v Bratislave urobila Kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku v spolupráci s nadáciou Socia, vyplynulo, že seniori nie sú prizývaní k riešeniu vecí, ktoré sa ich týkajú, že ich sociálna participácia je naďalej na nízkej úrovni, nie sú dostatočne zabezpečené zariadenia pre chronicky chorých seniorov a sťažovali sa aj na bezpečnosť vonkajšieho prostredia. Až 70 percent vnímalo negatívne zastávky MHD - ich bezpečnosť a možnosť úkrytu pred dažďom, obdobný počet vnímal negatívne aj správanie sa pracovníkov sociálnych zariadení. Podľa seniorov tu bola častá nezdvorilosť, neochota. Z pohľadu rešpektu k starým ľuďom a podania pomocnej ruky 77 percent oslovených odpovedalo, že sa cítia, že spoločnosť nedostatočne ohodnocuje prínos, ktorý znamenala ich práca v minulosti. Takmer 80 percent z opýtaných odpovedalo aj na to, že na Slovensku neplatí, že ak starý človek ostane sám, spoločnosť ho vtiahne do aktivít.

Tri štvrtiny respondentov uviedli, že sú na nich príliš rýchle a nezrozumiteľné médiá. Seniori by uvítali výraznejšie titulky, väčšie písmo, pomalšiu komunikáciu. "Vzhľadom na čas, ktorý majú napríklad moderátori v televízii, tak starší ľudia nie sú schopní vnímať slovo a význam slov, ktoré hovoria. Treba poukázať aj na  fakt, ako spoločnosť vníma seniorov, k čomu vo veľkej miere pomáhajú aj médiá. Tie  často zobrazujú starých ľudí ako ľudí, ktorí sú už len chorí, sú dôverčiví a naivní, ich telesná schránka sa nedá zlúčiť s krásou. Je to neprípustné a je nedôstojné, aby spoločnosť takto vnímala starých ľudí. Na úradoch, obchodoch alebo iných verejných miestach sa dôchodcovia  stretávajú s netrpezlivosťou, neochotou až aroganciou, čo má za následok rezignáciu niečo pre seba.

Dožiť sa storočnice nebude v budúcnosti rarita

Jedným z hlavných trendov, ktorý je nezvratný a určite nastane, je populačné starnutie Slovákov. "To znamená, že aj podiel starších a starých ľudí sa bude zvyšovať. Počet osôb vo veku 100 rokov a viac sa bude tiež zvyšovať.

Štatistici pripomínajú, že veková štruktúra nemá vplyv iba na populačný vývoj, ale aj na zdravotnícky, školský a dôchodkový systém a takisto na silu a zloženie pracovnej sily. Predpokladajú, že ekonomické zaťaženie obyvateľstva v dôsledku dynamického zvýšenia počtu dôchodcov, by malo začať už v roku 2011. Slovensko malo v roku 2008 počet občanov nad 60 rokov vo výške 16,8 percenta zo všetkých obyvateľov, čím dosiahlo 45. miesto v svetovej tabuľke počtu seniorov v populácii.

Na prvom mieste je tradične krajina dlhovekosti - Japonsko (27,9 percenta populácie), nasleduje Taliansko (26,4 percenta populácie), Nemecko (25,3 percenta populácie), Maďari obsadili 7. miesto (21,3 percenta populácie), Česi 19. miesto (21,1 percenta populácie). Odhaduje sa, že v roku 2050 budú na svete žiť 2 miliardy seniorov nad 60 rokov, v súčasnosti je ich približne 650 miliónov.

História Dňa seniorov 

               New York/Ženeva/Bratislava 29. septembra (TASR) – „Starší ľudia“  je téma tohtoročného Medzinárodného dňa starších osôb, ktorý pripadá na 1. októbra. Uvádza to na svojej stránke Organizácia Spojených národov.

               Počet starších osôb sa má podľa informácií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) okolo roku 2025 zdvojnásobiť a v roku 2050 už podľa predpokladov budú na celom svete žiť dve miliardy seniorov.

               WHO definuje starnutie ako postupný a nezvratný proces modifikácií štruktúr a funkcií organizmu pod vplyvom plynúceho času.       V čoraz rýchlejšie starnúcom svete budú seniori postupne zohrávať významnejšiu úlohu, najmä v oblasti dobrovoľníckej práce, pri odovzdávaní skúseností, znalostí a zručností, pri poskytovaní pomoci v rodinách ako tí, čo sa budú starať o iných rodinných príslušníkov.

               Starostlivosť starších osôb o rodinných príslušníkov sa neobmedzuje len na rozvojové štáty. Napríklad v Španielsku sa chorým a nesamostatným osobám venujú opäť seniori, najmä ženy.

                Prínos starších ľudí pre rozvoj spoločnosti možno zaistiť len vtedy, ak sa seniori budú tešiť zdravotnému stavu adekvátnemu veku.

Preto WHO v roku 2002 vypracovala dokument s názvom "Starnúť a pritom ostať aktívny - orientačný rámec", v ktorom definuje svoju politiku zameranú na starnutie pri zachovaní dobrého zdravia. 

               Medzinárodná mimovládna organizácia Human Rights Education Associates (HREA) v spojitosti Medzinárodným dňom starších osôb vyzvala vlády, súkromný sektor, organizácie občianskej spoločnosti a ďalšie združenia i národy na celom svete, aby budovali spoločnosť

pre všetky vekové kategórie, ako je to zaznamenané v Medzinárodnom akčnom pláne z Madridu. 

                Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) vyhlásilo 1. október za Medzinárodný deň starších osôb v rezolúcii 45/106 dňa 14. decembra 1990. Išlo o krok v súlade s takými iniciatívami OSN, akou bol Medzinárodný akčný plán o starnutí.

Delegáti Svetového zhromaždenia o starnutí ho prijali v roku 1982 a v tom istom roku ho schválilo aj Valné zhromaždenie.       VZ OSN 16. decembra 1991 v rezolúcii 46/91 schválilo Princípy OSN o starších osobách. V roku 1999 v rezolúcii 47/5 vyhlásilo Medzinárodný rok starších osôb so zameraním na "spoločnosť všetkých vekových kategórií".  V roku 2002 v Madride na druhom Svetovom zhromaždení o starnutí účastníci schválili Medzinárodný akčný plán o starnutí.