späť

Kultúrno-historické pamiatky

Manažment plán lokality svetového dedičstva 2013-2020 - SVK , ENG 

Radničné námestie

Bardejov bol založený na nepravidelnom šachovnicovom pôdoryse. Základnú pôdorysnú osnovu mesta tvoria bloky domov rozdelené pravidelnou uličnou sieťou nadväzujúcou na námestie. Stred mesta tvorí obdĺžníkové námestie s rozlohou 260 x 80 metrov, obkolesené z troch strán 46 - timi poschodovými meštianskymi domami, postavenými na typických úzkych stredovekých parcelách, kolmých na námestie. Štvrtá, severná strana, je vymedzená dominante mesta - gotickému farskému kostolu - Bazilike minor sv. Egídia, prepojenému spoločným múrom s historickou re­nesančnou budovou mestskej - humanitnej školy. Ich protiváhou je centrálne umiestnená reprezentačná ranorenesančná budova mestskej radnice. Námestím prechádzala aj hlavná dopravná tepna spájajúca dolnú a hornú bránu. Do námestia sú orientované všetky významné ulice historického jadra. Pôdorysná schéma Bardejova, zachytená na Gašparovom pláne mesta z roku 1768, sa evidentne do dnešných čias nezmenila. Areál bardejovského mestského centra sa nevytváral naraz, ale postupne. Pre dejiny Bardejova je významná jeho stavebná premena na mesto už od roku 1320 za richtára Vavrinca, až do roku 1352, kedy Ľudovít I. prikázal mestu stavať hradby. Samotné námestie malo v stredoveku punc trhového námestia, na ktorom sa na základe udelených privilégií konali jarmoky. Jedným z najvýznamnejších privilégií bolo udelenie práva konať v meste výročný osemdňový jarmok. Privilégium bolo udelené v roku 1320 kráľom Karolom Róbertom. Kráľ Žigmund predĺžil v roku 1403 čas trvania jarmoku na 16 dní a roku 1427 povolil konať ďalší jarmok. Na túto historickú skutočnosť sa nadviazalo v roku 1971. Odvtedy sa koncom augusta usporadúva tradičný novodobý Bardejovský jarmok. Dlažbu námestia pôvodne tvorili mačacie hlavy, zasadené do pieskového lôžka. V rokoch 1963-1966 ich nahradila dlažba z valúnov, ktoré boli položené do betónového lôžka. V roku 2002 sa začala celková reanimácia Radničného námestia.

Mestská radnica

Goticko - renesančná stavba postavená v rokoch 1505 - 1509, na ktorej bolo uplatnené renesančné kamenné tvaroslovie. Je dielom staviteľov majstra Alexandra, ktorý v roku 1508 vyhotovil pre novú radnicu tzv. talianske okná, arkier a kamenné portály. V roku 1509 radnicu v neskorogotickom duchu dokončil majster Ján z Prešova. Maliarska výzdoba je dielom bardejovského maliara Theofila Stanzela, ktorý namaľoval erby na štítoch radnice a nástennú maľbu Posledný súd v zasadacej sieni radnice. Exteriér neskôr vymaľoval bardejovský maliar Matej Grünwald. Radnica bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života mešťanov. Prízemie radnice slúžilo obchodným účelom, na poschodí boli miestnosti slúžiace potrebám mestskej rady a mestskej pokladnice. Na juhozápadnom rohu vonkajšej časti radnice sú zachované dve duté mestské miery, ktorými sa pri predaji meralo obilie a strukoviny. Mestský erb a iniciály vtedajšieho richtára mali garantovať správnosť mier. Na severnej strane pod hodinami je umiestnený erb mesta a na južnom štíte vyniká kamenná plastika rytiera Rolanda, ktorý chránil mestské práva. Radní páni vchádzali do radnice bočným vchodom z arkiera. Po obvode celej radnice sú kamenné plastiky. Nechýbajú ani pod strieškou renesančného arkiera, kde je umiestnená aj najkurióznejšia. Prostrednú figúrku predstavuje chlapec s hlavou medzi nohami a zadočkom otočeným do námestia. O pôvode plastiky sa traduje, že pri stavbe radnice sa stavbári spolu s mestskou radou dohodli na vyplatení určitej sumy. Stavba bola dokončená v dohodnutom termíne, mestská rada však dohodnutú sumu nevyplatila. A tak jeden z majstrov pod rúškom noci na arkier pribudoval plastiku chlapčeka, ktorý holý zadok vytŕča smerom k domu, v ktorom býval richtár. Radnica bola viackrát obnovovaná (r. 1641,18. a 19. stor.). Po požiari v roku 1902 bola v rokoch 1904 - 1905 obnovená a v jej priestoroch bolo zriadené Múzeum Šarišskej župy. Táto funkcia sa zachovala aj po poslednej pamiatkovej obnove v 80. a 90. rokoch 20. storočia. V roku 1985 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti slúži na prezentáciu najhodnotnejších umeleckých a historických exponátov Šarišského múzea. Je tu umiestnená expozícia s názvom Bardejov - Slobodné kráľovské mesto. Sú tu zastúpené dokumenty k správe mesta, plastiky a tabuľové maľby, epitafy a vzácne pamiatky knižnej kultúry Bardejova. Dôležitou časťou expozície sú kazetový maľovaný strop v rokovacej miestnosti, intarzované renesančné dvere do radnej miestnosti, pôvodné polychrómované dvere, pôvodné gotické dvere s maľovaným erbom na prízemí a mobiliár radnice. Zo zbierkových predmetov je pozoruhodná zbierka gotických plastík, cechové predmety, originálne pečatidlo z roku 1453, vzácne pokály z benátskeho skla a Malá Kalvária, ktorá je dielom Majstra Pavla z Levoče. Bardejovská radnica je mimoriadnym dielom nadregionálneho významu, prezentujúcim priame duchovné a umelecké väzby na najpokrokovejšie európske myslenie svojej doby.

Bazilika minor Sv. Egídia

Chrám sv. Egídia je druhým najväčším v Košickej arcidiecéze. Je dlhý 50 m a široký 31 m. Prostredná časť kostola so svätyňou a hlavnou loďou sú vysoké 24 metrov. Veža baziliky meria 76 metrov a zaraďuje sa medzi najvyššie kostolné veže na Slovensku. Veža je šesťposchodová, na štvrtom poschodí je umiestnená zvonica s novými zvonami Ján a Urban, osadenými v roku 1995, a pôvodný zvon Signum, vyrobený v roku 1625. Pôvodné zvony Ján a Urban boli osadené pred baziliku. Na šiestom poschodí je vyhliadka. Kapacita chrámu je okolo 3000 ľudí, z toho cca 500 miest je na sedenie.

Gotická trojloďová bazilika s polygonálnou svätyňou, sakristiou, dvoma kaplnkami a vstavanou západnou vežou, o ktorej sa v historických písomných dokumentoch z roku 1247 uvádza, že pôvodný kostol bol súčasťou kláštora radu Cistercitov. Predpokladá sa, že s výstavbou sa začalo v 14. storočí, kedy listina Karola Róberta z roku 1320 uvádza aj mestského farára. Terajšia podoba sa začala tvoriť v druhej polovici 15. storočia. V roku 1427 sa spomína trojloďová bazilika. V rokoch 1448-1454 dostaval bardejovský staviteľ Mikuláš Lapicida svätyňu, sakristiu a nad ňou kaplnku. Pri prestavbách sa porušila statika, preto museli hneď nasledovať ďalšie prestavby. V rokoch 1482-1486 bardejovský staviteľ Urban pristaval Kaplnku Panny Márie, kaplnku nad hlavným vchodom a Kaplnku sv. Ondreja. Stavbu Kaplnky Panny Márie dotovala Veronika Magerová, preto sa môžete stretnúť aj s pomenovaním Kaplnka Veroniky Magerovej. V rokoch 1486-1487 staviteľ Ján Stemasek z Ansbachu pri Norimbergu zvýšil kostolnú vežu o horné poschodia a vyzdobil ich kamenárskymi článkami. O 10 rokov neskôr bola veža ukončená ihlanom so zlatou guľou a krížom. V 16. storočí talianski majstri Ľudovít a Bernardo Pel z Lugana zjednotili zastrešenie južných kaplniek renesančným parkanom. Zmeny boli vykonané aj v 17. storočí. V rokoch 1651-1655 bol pôvodný gotický oltár nahradený ranobarokovým, pôvodné gotické dvere boli nahradené barokovými z r. 1655. V tom istom roku bol doplnený nosný trám Veľkej kalvárie v triumfálnom oblúku došteným pobitím a nápismi. Niekoľko požiarov, ktoré baziliku zasiahli, poznamenalo statiku veže. Z toho dôvodu bolo nutné mimo nej vystavať zvonicu (nezachovala sa) a premiestniť do nej zvony. Ani to nepomohlo a po zemetrasení, ktoré bolo 29.1.1725 a následnej silnej búrke sa veža definitívne zrútila. 22.4.1878 zničil ďalší požiar zastrešenie kostola a čiastočne aj klenby. Vnútorné zariadenie nebolo porušené. V rokoch 1879-1899 bola bazilika zreštaurovaná podľa projektov I. Steindla. Bola dostavaná veža a prekrytá strecha nad kaplnkami i hlavnou loďou. Naposledy bola strecha prekrytá v rokoch 1963-1964. V 90. rokoch 20. storočia bol obnovený exteriérový plášť objektu výmenou kamenných prvkov, opravila sa veža kostola a zrealizovali sa ďalšie práce umelecko-remeselného charakteru.

Slávnostný akt povýšenia chrámu na Baziliku minor, na základe Apoštolského BREVE pápeža Jána Pavla II., sa uskutočnilo 29. septembra 2001. Týmto sa bardejovský chrám sv. Egídia stal v poradí už siedmou bazilikou na Slovensku.